Prejsť na obsah

Videorozhovor s hlavným operátorom ZZS SR

Viliam Sládek: Ako správne reagovať v prvých momentoch po nehode

Pri dopravnej nehode rozhodujú o osude zranených často prvé sekundy a minúty. Práve vtedy zohrávajú dôležitú úlohu okoloidúci, ktorí sa ocitnú na mieste nehody ako prví a neváhajú pomôcť.

Projekt Srdce ciest už tretí rok oceňuje ľudí, ktorí si na cestách zachovali rozvahu, nezištne pomohli zraneným a neraz prispeli k záchrane zdravia či života. Práve o tom, ako správne reagovať v prvých minútach po nehode, sme sa rozprávali v relácii Pozor zákruta! s Viliamom Sládekom, hlavným operátorom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.

V rozhovore sa dozviete, ako správne postupovať pri dopravnej nehode, prečo je na prvom mieste vlastná bezpečnosť, aké informácie potrebuje operátor tiesňovej linky 155 a prečo sa netreba obávať zavolať pomoc. Reč je aj o najčastejších chybách svedkov nehôd, navigovaní prvej pomoci či o tom, ako moderné technológie pomáhajú záchranárom dostať sa k zraneným čo najrýchlejšie.

Rozhovor si môžete pozrieť v priloženom videu alebo si ho aj prečítať.


Prepis rozhovoru

Dobrý deň, poznáte niekoho, kto na ceste po dopravnej nehode pomohol obeti, zachránil život alebo zachránil zdravie? Práve kvôli tomu vzniklo ocenenie Srdce ciest, ktoré si chce uctiť ľudí, ktorí takto pomohli nezištne na cestách, nepodľahli panike a boli empatickí a rozhodní.

Partnermi projektu Srdce ciest je relácia Pozor, zákruta! Slovenského rozhlasu, poisťovňa Generali, ako aj Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. A práve preto mi dovoľte privítať hlavného operátora Operačného strediska, Viliama Sládeka. Dobrý deň.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Budeme sa rozprávať o dopravných nehodách a o tom, čo má človek urobiť, pokiaľ je svedkom dopravnej nehody, ako reagovať. Ako sa hovorí, o osude človeka po takejto vážnej nehode rozhodujú prvé minúty, možno prvé sekundy. Čo by ste teda poradili svedkovi, ktorý chce zavolať na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby? Ako má postupovať?

Na prvom mieste je potrebné povedať, že každý jeden svedok takéhoto incidentu musí myslieť na bezpečnosť. Bezpečnosť je úplne kľúčová. Aby sa v myšlienkach zastavil na tú sekundu a povedal si: „Nehrozí mi tu nejaké nebezpečenstvo?“ Dôležité je, aby naozaj zastavil na bezpečnom mieste, kontaktoval tiesňovú linku – kľudne cez číslo 155 – a ďalej odpovedal na otázky, ktoré mu bude klásť operátor. Väčšinou tie otázky smerujú štandardným spôsobom na miesto udalosti, o akú udalosť sa jedná a na jej rozsah.

Hovoríte o čísle 155, aj keď existuje integrované číslo 112. Čo by mal teda vedieť svedok nehody alebo vodič o tomto vašom špeciálnom čísle 155?

Číslo 155 je tiesňová linka záchrannej zdravotnej služby. Na tejto linke slúžia zdravotnícki operátori. Hneď ako hovor prijmú, predstavia sa a kladú volajúcemu konkrétne otázky. Tie otázky sú veľmi dôležité, pretože na základe odpovedí operátor vyhodnocuje samotnú udalosť – v akom stave je pacient a aké sily a prostriedky je potrebné vyslať. Ak hovoríme o dopravnej nehode, vo väčšine prípadov sme súčinní aj s Hasičským a záchranným zborom a Policajným zborom. Avšak určite na prvom mieste je, aby volajúci myslel na bezpečnosť, zhodnotil situáciu a bezodkladne kontaktoval tiesňovú linku.

Hovoríte o svedkovi nehody, ale môžu byť aj viacerí svedkovia. Začnú vám volať všetci. Ako reagovať? Treba, aby niekto z tých svedkov prevzal vedúcu úlohu a koordinoval to, aby nevolalo 10 ľudí kvôli tej istej nehode?

Väčšinou, ak už máme dostatočne rozsiahle informácie, aby sme situáciu dokázali vyhodnotiť, ostatným volajúcim povieme: „Ďakujeme, že ste zavolali, ale záchranná služba je už na miesto vyslaná a komunikujeme s niekým priamo z miesta.“ Čiže nech sa svedkovia neboja vytočiť tiesňové číslo a zavolať – môže sa totiž stať, že jeden svedok sa spolieha na druhého a nakoniec nezavolá nikto.

Povedzte mi ešte, hovorili ste, že je dôležité povedať, kde sa nachádzame. Ale máme moderné technológie, čiže vám by sa zrejme malo zobraziť, odkiaľ ten telefonujúci volá. Pomáhajú vám tieto technológie lokalizovať nehodu?

Určite áno. Za posledné roky sa technológie veľmi posunuli. Pokiaľ sú splnené určité hardvérové a softvérové požiadavky mobilného telefónu, dokážeme volajúceho zlokalizovať na pár metrov. Vidíme presnú polohu, ale aj tak si musíme verifikovať, či sa poloha volajúceho zhoduje s tým, čo máme v mapovom podklade.

Pomáhajú nám aj iné technológie, napríklad automatické volanie z vozidla (eCall). Keď sa deteguje náraz vozidla, spustí sa automatické volanie na linku 112. Tam sa vyťažia základné informácie, prepošlú sa dátovou vetou a všetky zložky sú vysielané na miesto.

Zaznamenali ste pri eCalle aj falošné volania? Napríklad pri prudkom zabrzdení?

Určite áno. eCall sa rozdeľuje na automatický a manuálny. Často pri manuálnom napríklad deti skúšajú v aute stlačiť tlačidlo. Vtedy je potrebné zostať v kľude, počkať v hovore a povedať, že ide o omyl a nie je potrebný zásah.

Sú však situácie, kedy tento systém zachránil život: osoba po náraze bola v bezvedomí, spustil sa automatický eCall a z miesta nebola žiadna hlasová odozva. Vyslané zložky našli v aute osobu vo vážnom stave v bezvedomí a zachránili ju. Ako rýchlo môže prísť sanitka k obeti? Existuje zákonom stanovená lehota? Vieme, že bývajú zápchy a nie každý dodržiava záchranársku uličku.

Rozdelil by som to na dve časti:

Príjem tieňového volania: Ak identifikujeme kritický stav, ambulanciu vysielame bezodkladne hneď po zistení miesta. Operátor však ostáva na linke a radí volajúcemu, čo robiť do príchodu záchranárov. Táto navigácia prvej pomoci často zachraňuje život v prvých sekundách.

Dojazd záchranných zložiek: Pri kritickom stave posielame najbližšie dostupné ambulancie, ktoré prichádzajú na miesto v čo najkratšom možnom čase.

Našim hosťom je Viliam Sládek, hlavný operátor Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Rozprávame sa aj v súvislosti s projektom Srdce ciest, ktorý vstupuje do 3.ročníka a vy môžete ešte do do 2. októbra 2026 nominovať ľudí, ktorí nezištne pomohli pri dopravných nehodách. Srdce ciest organizujú poisťovňa Generali a motoristicko-dopravná relácia STVR Pozor, zákruta!. Partnerom projektu je Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR a odborným garantom projektu je Policajný zbor Slovenskej republiky.

Vráťme sa k otázkam operátora. Operátor sa pýta svedka, čo sa deje, a mnohí telefonujúci sú nervózni. Majú pocit, že otázky zdržujú a odďaľujú vyslanie sanitky. Je to tak?

Tento pocit volajúcich je pochopiteľný, lebo sú v obrovskom strese. Prepočujú informáciu od operátora: „Záchranné zložky sú vyslané, ostávam s vami na linke, aby som vám radil.“ To, že operátor hovorí s volajúcim 5 či 10 minút, neznamená, že posádka nevyrazila na miesto nehody. Vysielame ju v prvých desiatkach sekúnd.

Novinkou, ktorú spúšťame na celom Slovensku, je možnosť spustiť video hovor pri kritických stavoch. Minulý týždeň sme to použili pri nehode: svedkovia sa venovali osobe, ktorá sama vyšla z auta. Operátor však cez video videl v aute ďalšiu osobu v bezvedomí. Tu platí pravidlo: ten, kto mlčí a je v bezvedomí, je vo väčšom ohrození ako ten, kto z auta vyšiel a kričí o pomoc. Najprv treba skontrolovať tých, ktorí sú ticho.

Aké ďalšie chyby robia svedkovia, ktorých by sa mali vyvarovať?

Kričanie do telefónu: Volajúci od stresu kričia, čím sa znižuje zrozumiteľnosť a operátor im nerozumie.

Zanedbanie bezpečnosti: Pred poskytnutím pomoci sa treba na sekundu zastaviť, označiť miesto nehody, zapnúť výstražné svetlá, obliecť si reflexnú vestu a až potom podať prehľad o situácii (počet áut, zranených a rozsah zranení).

Prevencia (bezpečnostné pásy): Najlepším ochranným prvkom v aute je správne zapnutý bezpečnostný pás u dospelých aj detí v autosedačkách, aj pri krátkych trasách.

Čo ak sa niekto bojí, že sa auto prevráti, vznieti a on sa nebude vedieť odpútať?

Je to fáma. Štatisticky máme nepomerne viac zachránených životov vďaka zapnutým pásom ako prípadov, kedy pás uškodil.

Ako by ste porovnali počet tiesňových volaní spred niekoľkých rokov a dnes?

Počet tiesňových volaní aj výjazdov každoročne rastie – je to celoeurópsky trend. Za rok 2025 sme mali viac ako 917 000 volaní a cez 609 000 výjazdov záchrannej zdravotnej služby. Operátori teda vykonávajú aj filtráciu – nie každé volanie vyžaduje výjazd, mnohé sa vyriešia nasmerovaním na lekára či radou.

Z hľadiska závažnosti tvoria kritické stavy dlhodobo stabilne približne 5 % zo všetkých výjazdov.

Na záver, ak by ste mali dať divákom a poslucháčom jednu súhrnnú radu pri svedectve dopravnej nehody, čo robiť?

Na prvom mieste myslite na svoju bezpečnosť. Bezodkladne kontaktujte tiesňovú linku a s rozvahou odpovedajte operátorovi. Každá otázka má svoj zmysel. To, že je operátor s vami na linke, neznamená zdržanie. Posádka už je na ceste a on vám radí, ako zachrániť život do jej príchodu.

Ďakujem veľmi pekne. O tom, ako reagovať pri dopravnej nehode, sme sa rozprávali s Viliamom Sládekom, hlavným operátorom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Ďakujem veľmi pekne, že ste prišli.

Ďakujem veľmi pekne, pekný deň.